Vyhlásenie o stratégii menovej politiky ECB

1. Obdobie nízkej inflácie a jej prudký rast po skončení pandémie zdôrazňujú dôležitosť stratégie menovej politiky, ktorá Rade guvernérov umožňuje účinne reagovať na výrazné zmeny inflačného prostredia. Prebiehajúce štrukturálne posuny súvisiace s geopolitikou, digitalizáciou, umelou inteligenciou, demografiou, ohrozením environmentálnej udržateľnosti a zmenami medzinárodného finančného systému naznačujú, že inflačné prostredie zostane neisté a potenciálne volatilnejšie, s väčšími odchýlkami od cieľa obomi smermi, čo bude sťažovať výkon menovej politiky. K účinnosti menovej politiky v tomto meniacom sa prostredí by zároveň prispela odolnejšia finančná architektúra – podporená pokrokom vo vývoji únie úspor a investícií, dobudovaním bankovej únie a zavedením digitálneho eura.
2. Stratégiu menovej politiky ECB usmerňuje a ohraničuje jej mandát stanovený v Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie. Hlavným cieľom ECB je udržiavanie cenovej stability v eurozóne. Bez toho, aby bol dotknutý cieľ cenovej stability, Eurosystém podporuje všeobecné hospodárske politiky v Európskej únii v snahe prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie vymedzených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Medzi tieto ciele patrí vyvážený hospodársky rast, sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zlepšovanie jeho kvality. Eurosystém tiež prispieva k plynulej realizácii politík príslušných orgánov v oblasti obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému.
3. Rada guvernérov potvrdzuje, že vhodným cenovým ukazovateľom plnenia cieľa cenovej stability i naďalej zostáva harmonizovaný index spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices – HICP). Zároveň však naďalej zastáva názor, že index HICP by mieru inflácie relevantnú pre domácnosti vyjadroval vernejšie po zahrnutí nákladov na bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti. Rada guvernérov preto v rámci hodnotenia menovej politiky zohľadňuje inflačné ukazovatele zahŕňajúce odhady nákladov na bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti ako doplnkové ukazovatele v rámci jej širšieho súboru dodatočných inflačných ukazovateľov.
4. Inflačná rezerva nad úrovňou 0 % menovej politike poskytuje priestor na znižovanie úrokových sadzieb v prípade nepriaznivého vývoja a umožňuje jej udržiavať si bezpečný odstup od rizika deflácie prostredníctvom kladného vplyvu na trendovú úroveň nominálnych úrokových mier. V prípade významných dezinflačných šokov obmedzuje výkon menovej politiky predovšetkým efektívna spodná hranica nominálnych úrokových sadzieb. Inflačná rezerva je potrebná aj vzhľadom na zjednodušenie makroekonomických a medzisektorových korekcií v rámci eurozóny, nominálnu nepružnosť smerom nadol a skreslenie merania.
5. Podľa Rady guvernérov možno cenovú stabilitu najlepšie udržiavať sledovaním cieľa inflácie na úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Záväzok Rady guvernérov dodržiavať tento cieľ je symetrický. Symetria znamená, že Rada guvernérov považuje záporné i kladné odchýlky od tohto cieľa za rovnako nežiaduce. Cieľ inflácie na úrovni 2 % predstavuje jasné ukotvenie inflačných očakávaní, ktoré má z hľadiska udržiavania cenovej stability zásadný význam.
6. V záujme zachovania symetrie svojho inflačného cieľa si Rada guvernérov uvedomuje dôležitosť primerane ráznej alebo vytrvalej menovopolitickej reakcie na výrazné, dlhodobejšie odchýlky inflácie od cieľovej úrovne v oboch smeroch, aby takéto odchýlky v dôsledku narušenia ukotvenia inflačných očakávaní nenadobudli trvalý ráz. V prípade významných dezinflačných šokov je potrebné brať do úvahy efektívnu spodnú hranicu nominálnych úrokových sadzieb. V prípade významných inflačných šokov je potrebné brať do úvahy možné nelineárne vzťahy v cenotvorbe a tvorbe miezd.
7. Rada guvernérov potvrdzuje strednodobú orientáciu svojej stratégie menovej politiky, ktorá umožňuje odhliadať od nevyhnutných krátkodobých odchýlok inflácie od jej cieľovej hodnoty ako aj oneskorení a neistoty v transmisii menovej politiky do ekonomiky a inflácie. Pružnosť strednodobej orientácie zohľadňuje skutočnosť, že vhodná reakcia menovej politiky na odchýlku od inflačného cieľa je daná špecifickými okolnosťami a závisí od pôvodu, rozsahu a trvania odchýlky. Za predpokladu nepretržitého ukotvenia inflačných očakávaní tak Rada guvernérov vo svojich menovopolitických rozhodnutiach zároveň môže prihliadať aj na ďalšie aspekty relevantné z hľadiska sledovania cieľa cenovej stability.
8. Rada guvernérov je odhodlaná určovať svoju menovú politiku tak, aby sa inflácia stabilizovala na cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Prvoradým nástrojom menovej politiky je súbor menovopolitických úrokových sadzieb ECB. Ak sú menovopolitické sadzby v blízkosti spodnej hranice alebo v záujme nepretržitej plynulej transmisie menovej politiky môže Rada guvernérov na úpravu nastavenia menovej politiky nasadiť aj iné primerané nástroje, napr. dlhodobejšie refinančné operácie, nákup aktív, záporné úrokové sadzby či signalizáciu budúceho nastavenia menovej politiky. Rada guvernérov bude v záujme dosahovania cieľa cenovej stability aj naďalej pružne reagovať na nové výzvy a podľa potreby zváži použitie nových menovopolitických nástrojov, o čom svedčí aj zavedenie nástroja na ochranu transmisie menovej politiky v roku 2022. Výber, koncepcia a uplatňovanie príslušných nástrojov umožní pružne reagovať na nové šoky a bude primeraným spôsobom vychádzať zo stanovených cieľov, či už kalibrácie nastavenia menovej politiky alebo ochrany transmisie menovej politiky, a to na základe komplexného hodnotenia primeranosti.
9. Vo svojich menovopolitických rozhodnutiach vrátane posudzovania ich primeranosti a potenciálnych vedľajších účinkov Rada guvernérov vychádza z integrovaného hodnotenia všetkých relevantných faktorov. Predovšetkým berie do úvahy nielen najpravdepodobnejšiu trajektóriu vývoja inflácie a ekonomiky, ale aj súvisiace riziká a neistotu, i prostredníctvom vhodného použitia analýz scenárov vývoja a citlivosti. Integrované hodnotenie sa opiera o dve vzájomne závislé analýzy: ekonomickú analýzu a menovú a finančnú analýzu. V tomto rámci sa ekonomická analýza zameriava na vývoj reálnych a nominálnych ekonomických ukazovateľov, zatiaľ čo menová a finančná analýza sleduje menové a finančné ukazovatele, s dôrazom na fungovanie transmisného mechanizmu menovej politiky a možné riziká ohrozujúce cenovú stabilitu v strednodobom horizonte, ktoré vyplývajú z finančných nerovnováh a menových faktorov. Zásadná úloha makrofinančných väzieb v rámci ekonomického, menového a finančného vývoja si vyžaduje plnú integráciu vzájomných závislostí medzi týmito dvomi analýzami. Tento rámec je odrazom dôležitosti monitorovania tak transmisného mechanizmu, ako aj potenciálnych vedľajších účinkov pri kalibrácii nástrojov menovej politiky, a uvedomenia si skutočnosti, že finančná stabilita je nevyhnutným predpokladom cenovej stability. V tomto smere je odolnosť finančného sektora nevyhnutnou podmienkou prevencie potenciálneho konfliktu medzi cenovou a finančnou stabilitou. Rada guvernérov systematicky v pravidelných intervaloch posudzuje vzájomné pôsobenie menovej politiky a finančnej stability.
10. Svojím dosahom na štruktúru a cyklickú dynamiku ekonomiky a finančného systému majú klimatické zmeny zásadný vplyv na cenovú stabilitu. Riešenie otázky klimatických zmien je celosvetovou výzvou a politickou prioritou Európskej únie. Rada guvernérov je v rámci svojho mandátu odhodlaná zabezpečiť, aby Eurosystém v súlade s cieľmi EÚ v plnej miere prihliadal na dôsledky klimatických zmien a degradácie prírody na menovú politiku a centrálne bankovníctvo.
11. K účinnosti menovej politiky ECB prispieva jasná komunikácia o rozhodnutiach menovej politiky a ich zdôvodňovanie prostredníctvom vyhlásenia o menovej politike, tlačovej konferencie, Ekonomického bulletinu a správ z menovopolitických zasadaní. Tieto komunikačné nástroje sú doplnené vrstvenými a vizuálnymi nástrojmi komunikácie menovej politiky určenými širšej verejnosti, čo má zásadný význam pre informovanosť a prehĺbenie dôvery verejnosti v kroky ECB. Rada guvernérov bude svoj prístup upravovať na základe vývoja v oblasti komunikácie.
12. Rada guvernérov má v úmysle pravidelne prehodnocovať primeranosť stratégie svojej menovej politiky. Najbližšie hodnotenie sa očakáva v roku 2030.